Bloghttp://katarinahajkova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNo, svet - nie krásny, ale vlastný (katarinahajkova)Je zaujímavé sledovať vývoj ľudských duší, bez toho, aby som sa na ne pozrela zblízka. Všetko vie byť tak priehľadné a tak tajomné. Smutné a úžasné... Impresia je dôkazom života. Neprežívaného, prežitého! Neklam! Moja jemnosť sa dokáže spojiť s krutosťou tohto sveta a momentálnej duševnej dimenzie. Dokonalosť. Neklamem.  Sat, 25 Aug 2012 14:06:48 +0200http://katarinahajkova.blog.sme.sk/c/306406/No-svet-nie-krasny-ale-vlastny.html?ref=rssTakto sa strihá! (katarinahajkova)Niektorí ľudia, medzi ktorých patrím aj ja, sa niekedy dajú ovplyniť snami, ktoré sa im snívajú a o ktorých snívajú. Niekedy im možnože prikladáme priveľký význam, ale nakoniec to poväčšine celkom dobre vypáli. Dnes do rána sa mi snívalo o vlastných vlasoch. A pre takéto sny o konkrétnostiach dokážem urobiť veci, možno bláznivé, ale ako nápady výborné. :)Fri, 24 Aug 2012 16:32:19 +0200http://katarinahajkova.blog.sme.sk/c/306352/Takto-sa-striha.html?ref=rssMoje Malé Impresie (katarinahajkova)Vždy som ich obdivovala, vysvetľovala, obhajovala. Moje verné, veriace a nepochopené lásky. Moje impresie, vďaka ktorým tu som a budem kdekoľvek. Záblesky ohňostrojov fantázie aj dusivé prílivy tmavých odtieňov. Jeden tón, bodka, čiara, slovo, úsmev, slza. Držím sa ich - ony ma povedú do diaľky. Za ruku. Za dušu.Fri, 24 Aug 2012 09:31:03 +0200http://katarinahajkova.blog.sme.sk/c/306323/Moje-Male-Impresie.html?ref=rssDievča s hnedými očami (katarinahajkova)Takmer normálna existencia. Neobyčajná a výrazná, s hnedými očami. Akoby bola z Paríža, vravia si. Vyzerá zaujímavo, tak neslovensky, ale aj tak sa k nej nepriblížia. Lenže Všetci si neuvedomia jedno - povedal si to takmer každý človek v jej živote. Aj taký, o ktorom dúfala v obrátenie sa v odvahu, pretože odvaha je to jediné, v čo na tomto svete verí.Thu, 23 Aug 2012 22:25:15 +0200http://katarinahajkova.blog.sme.sk/c/306309/Dievca-s-hnedymi-ocami.html?ref=rssPrinc (katarinahajkova)Túžila sa ho ešte raz dotknúť. Znova. Vedela, že by neprestala; vedela, že neprestane. Držala ho v náručí, v objatí, aj keď s ňou nebol. Cítila ho pri uchu, počula tlkot jeho srdca. Videla trblietanie sa v jeho smutných očiach, aj keď bol vzdialený. Vtedy sa bála. Jeho, o neho, sama seba, vôbec, čo príde alebo nepríde. Držala sa slepej nádeje na  všetko dobré, aj keď si priala, aby boli aj zlé veci, ktoré ich zocelia ešte viac k sebe - prišli aj tie - ani sa nenazdala.Wed, 22 Aug 2012 22:24:59 +0200http://katarinahajkova.blog.sme.sk/c/306308/Princ.html?ref=rss