Princ

Autor: Katarína Hajková | 22.8.2012 o 22:24 | (upravené 24.8.2012 o 18:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  41x

Túžila sa ho ešte raz dotknúť. Znova. Vedela, že by neprestala; vedela, že neprestane. Držala ho v náručí, v objatí, aj keď s ňou nebol. Cítila ho pri uchu, počula tlkot jeho srdca. Videla trblietanie sa v jeho smutných očiach, aj keď bol vzdialený. Vtedy sa bála. Jeho, o neho, sama seba, vôbec, čo príde alebo nepríde. Držala sa slepej nádeje na  všetko dobré, aj keď si priala, aby boli aj zlé veci, ktoré ich zocelia ešte viac k sebe - prišli aj tie - ani sa nenazdala.

Nechcela byť krivdiaca, ani ukrivdená. Túžila sa dotknúť jeho mylse. Vyhnať z nej veci, ktoré si v nej miesto nezaslúžili, ale nedali si povedať a neodchádzali. Volala ho láska, ale on ju oslovoval menom. Cítila zvláštne zvraty a silné precitnutia, rovnako ako aj pocity úplnej beztiaže a pozitívnej beznádeje. Plávala preč od útesu krásnej minulosti a prísnych spomienok, ktoré ju potupovali pred ňou samou. Bežala ako o život a zároveň len stála, aby si osud nevšimol tú kamufláž. Ďakovala mu za veľa vecí. Ešte nie za všetko, ale to už čoskoro malo prísť. Našla si Utópiu, ktorú jej už hádam nikto neznesvätí.

Potom zrazu prišiel Osud a Dievča s hnedými očami bolo v... zadku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?